Tanec

                                          Ľudové tance

       Ak sa povie slovenský ľudový tanec, väčšina ľudí si pravdepodobne predstaví dav krojovaných diev a mládencov, dupkajúcich a ujúkajúcich na javisku nejakého folklórneho festivalu. Málokto si uvedomí, že oveľa bližšie k pojmu ľudový tanec je predstava vlastných tanečných kreácií z poslednej dance party alebo valčík s nevestou na nedávnej sesternicinej svadbe. Všetko to, čo máme možnosť sledovať na javisku (v televízii, vo filme), je totiž tanec scénický, teda pre scénu viac či menej štylizovaný, a ten má mnohokrát so skutočným ľudovým tancom menej spoločného, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.

     Hyperaktivita slovenských amatérskych folkloristov za posledných päťdesiat rokov určite pomohla uchovať nemálo tanečných a hudobných skvostov, ktoré by inak upadli do zabudnutia skôr, ako by ich niekto stihol zaznamenať na večné časy do archívov. Popri tom však pozanášala do autentického ľudového prejavu rôzne scénické maniere a neprirodzené prvky. Scénická tvorba a jej šírenie modernými médiami skomplikovali prácu najmä etnografom, ktorí musia v teréne pri zaznamenávaní pôvodných tancov prácne oddeľovať nielen jednotlivé dobové a regionálne štýly, ale aj cudzorodé a umelé prvky od prirodzených.